Slniečko?

ahojte, ani som netušila kolko nás je, teda tušila len si to nechcem priznať -neviem ako začať, neviem ani čo bolo spúšťacím mechanizmom mojej bulimie viem len to, že ju mám 10-tym rokom, hm ako strašne vyzerá to číslo, stratené roky, roky klamstiev a pretvárok, roky neslobody a nenávisti…voči sebe -nemožem sa zveriť nikomu, mala som šťastné detstvo a mám milujucích rodičov a moje priznanie by ich „zabilo“, mám priateľov, ktorý ma majú radi, som pre nich „slniečkom“ a veselou spoločníčkou a predsa, predsa žijem dvojitým životom….vyčerpávajúcim….som slaboch z nulovou sebadvoverou -intenzitu som nabrala po „osamostatnení“ sa a snahou budovať si život mimo domova…stále ma to stojí veľa síl -prvú prácu, som stratila vlastným pričinením,nezvládla som to, bulimia a druhý život s ňou pokračuje, akoby som to nebola ja, emócie su niekde mimo, občas ma chytia záchvaty plaču a sľubujem si, že je to naposledy…. -mam panický strach nadviazat vzťah a všetky náznaky v zárodku zničím, a slovo sex mi nič nevraví-mám obdobia keď som týždeň v „pohode“ a obdobia „vyčerpania“ -mám panický strach sama zo seba