S bulimiou bojujem uz pat rokov…

Ahojte S bulimiou bojujem uz pat rokov, snazila som sa ju uplne vytlacit z mojho „idealneho“ zivota. Posledne leto som sa rozhodla zvitazit nad nou definitivne, odisla som na liecenie a zaprisahala, ze budem dodrziavat rezim. Vyse dvoch mesiacov som sa neprejedla,psychicky som na tom bola neporovnatelne lepsie.Liecenie bolo tym poslednym, k comu som sa chcela v mojom zivote dopracovat. Dnes vo mne nezostal ani jeden predsudok voci psychicky chorym ludom,mojim snom sa naopak stalo staranie sa o nich.Velmi si vazim kazdeho z pacientov, s ktorymi som sa stretla. Liecenie je tym najspravnejsim krokom k uzdraveniu, aj ked opustit blizkych na tak dlhy cas vyzaduje silu.Tymto vas chcem podporit a uistit, ze aspon ciastocne sa bulimie da zbavit. Priznavam, ze mavam slabe chvilky a zachvaty jedenia,no prijala som to ako osobny boj. Moj zivot sa deli na nocnu moru pred liecenim a ovela bohatsiu cast po lieceni. Uvedomila som si, ze kazda z nas je jedinecna bytost, ktora si zasluzi byt milovana. Za vznikom a vyliecenim stoji vzdy vztah samej k sebe. Snazim sa prijat svoje Ja, ale ako iste viete, nie je to lahke. Mam 62 kg pri vyske 168 cm, mala by som byt stastna, ze ma bulimia nejak velmi nepoznamenala…ale nie som. Dufam ze kazda z nas najde v sebe silu a lasku k sebe a konecne prijme svoje telo. Ak vam mam poradit, mne pomohla najviac pravidelna strava,dodrziavanie rezimu. Jedlo je pre nas liekom a my ho musime prijat…to je zakon prirody. Vsetkym vam drzim palce na ceste k uzdraveniu. Vasa Teri